„Nechal som svoje povolanie a Prahu, bez ktorých sa mi zdalo do tých čias, že by som ani žiť nevedel a ako dobrovoľník zostal som na Slovensku. Od prevratu chodil som ako dôstojník, pridelený vojenskému veliteľstvu, od mesta k mestu, od dediny k dedine, rozprával som o nových pomeroch. Železnice nechodily, novín nebolo, ľud a inteligencia nebola vôbec informovaná, čo sa vlastne vo svete stalo… Na tých cestách ochraňoval som aj umelecké pamiatky a staval ich pod ochranu vojenských posádok či jednotlivcov…“ Tak po niekoľkých rokoch života v Košiciach spomínal riaditeľ Východoslovenského muzea JUDr. Josef Polák na začiatky svojho pôsobenia na Slovensku. Venoval sa dejinám umenia, pamiatkovej starostlivosti, bol propagátorom divadiel a knižníc. Spracoval dejiny slovenského výtvarného umenia od prehistórie až do svojej súčasnosti.